Vladimír Popovič patrí k tým umelcom, ktorých tvorba mohla byť v plnej miere docenená až po zmene režimu. Táto výstava sa sústredila na novšiu tvorbu, nadväzovala pritom vnútorne na jeho predchádzajúce experimenty.
Vladimír Popovič (1939) absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v roku 1965 v ateliéri prof. Petra Matejku. Multimediálny umelec a maliar sa do slovenského umenia druhej polovice dvadsiateho storočia zapísal ako novátor a výtvarník s nevšednou invenciou. Patrí k tým osobnostiam, pre ktoré umelecké gesto znamená integráciu rôznych vizuálnych aktivít. Už v polovici šesťdesiatych rokov v duchu estetiky popartu robil obrazy-objekty technikou combine-painting, čo preňho znamenalo vytváranie plastických obrazov z krčeného, húžvaného, resp. skladaného papiera. V tom istom čase vznikali aj jeho prvé improvizované akcie a slávnosti. Od sedemdesiatych rokov kladie dôraz na maľbu, ktorú rozvíja v širokom významovom i výrazovom spektre. Jeho maliarsky koncept je založený na práci s líniou, škvrnou, maliarskou hmotou a na výraznom expresívnom geste. Osobitosťou jeho maľby je, že je stále aktuálna, súznie s duchom doby, aj keď sa umelec inšpiruje spomienkami na detstvo, alebo literatúrou a poéziou, či každodennými triviálnymi príhodami. Výtvarnú poetiku Vladimíra Popoviča charakterizuje otvorená spontánnosť, poetika blízka poézii a sloboda nielen myslenia, ale i konania. Umelec svojou dlhoročnou tvorbou dokazuje, že aj maľba, klasický maľovaný obraz, môže byť vzletná, vzdušná, uvoľnená a pritom veľmi úzko prepojená so skutočnosťou a plná jemnej irónie.
Rozsiahle a mnohovrstevné dielo, ktoré Vladimír Popovič vytvoril, si rozhodne zaslúži väčšiu pozornosť, než mu bola doteraz venovaná.
