9. september 2007 – 18. november 2007
Výstava jednej z najväčších osobností povojnového slovenského umenia Vladimíra Kompánka priniesla prehľad jeho sochárskej i maliarskej tvorby. Ako protagonista Skupiny Mikuláša Galandu sa koncom päťdesiatych rokov podieľal na obnove tradícií medzivojnovej slovenskej moderny. V plastike i kresbe hľadal znakový archetypálny tvar ako univerzálny nadčasový symbol. Tieto inšpirácie dokázal prepojiť s podnetmi autochtónnej vizuálnej a zvykotvornej kultúry domáceho prostredia. V redukcii sochárskej formy dospel k čistej kaligrafickej znakovosti. Jeho plastiky sa stali dvojpohľadovými vysokými reliéfmi, ktoré odlieval do bronzu. Neskôr prevládlo v jeho práci drevo. Inšpiroval sa vidieckymi motívmi, človekom v symbióze s prírodou. Figúry redukoval do znakovej siluety ako totemicky koncipovanú symbolickú vertikálu. Prelínajú sa v nich tajuplné významy pravekých mýtov, gotických chrámov, kaplniek, božích múk i vidieckych žien. Od sedemdesiatych rokov sa intenzívne venuje aj maľbe. Využil v nej skúsenosti z kresby a sochárstva a rozvinul svoje koloristické nadanie. Prevládali motívy slovenskej krajiny a vidieka. Typické sú témy fašiangových masiek a sprievodov, v ktorých využil podnety bohatstva ľudových tradícií. V maľbe Vladimíra Kompánka sa ozýva špecifický baladický tón ľudovej slovesnosti, transponovaný do modernej obrazovej formy.
Kurátorka: Mária Horváthová
