Alex Mlynárčik žije striedavo v Žiline a Paríži. V roku 1951 (ako 16-ročný) zadržaný v Rakúsku za ilegálne opustenie Československa, odsúdený a väznený, neskôr pracoval ako maliar a natierač, aranžér a fotograf. V rokoch 1959 – 1965 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Milly a prof. Matejka) a na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Sychra), v rokoch 1965 – 1967 pôsobil ako asistent na VŠVU v Bratislave.
Alex Mlynárčik je jeden z mála slovenských výtvarníkov, ktorým sa podarilo zasiahnuť aj do vývoja západoeurópskeho výtvarného umenia. Umelecky i osobnostne určujúce sa pre neho stalo stretnutie s francúzskym výtvarným kritikom Pierrom Restanym. Práve on definoval teóriu Nového realizmu a založil rovnomennú skupinu (1960 – 1964), ktorej najvýznamnejším predstaviteľom bol Yves Klein a podľa ktorej všedné, obyčajné veci a skutočnosti vstupovali do výtvarného diela. A. Mlynárčik sa stal protagonistom „slovenskej línie“ Nového realizmu (Chalupecký), ktorý si vybral dve základné myšlienky – privlastnenie reality a reakciu publika. V prvej polovici 60-tych rokov bol A. Mlynárčik ovplyvnený tvorbou M. Medka a mal blízko k abstrakcii (informelu). V tejto línii vytváral cykly pozlátených reliéfov, ktoré nazýval Epitafy alebo Relikviáre. Neskoršie diela s názvami Permanentné manifestácie, v podobe dotvorených ready-made torz figurín ženských tiel, už predstavovali Mlynárčikov príklon k Novému realizmu.