Sochár Billio Nic sa snaží pozerať na svet s úsmevným nadhľadom. Preto sa niekedy jeho plastiky označujú za istý druh terapie, vyvažovania každodenného stresu, ktorý súčasný život prináša. Nicove plastiky sa vyznačujú jednoznačnosťou a jasnosťou, vyhýbajú sa zašifrovaným dramatickým posolstvám. Charakterizujú ich dva základné fenomény: bizarná hravosť formy a žiarivá farebná svietivosť. Bizarnosť spočíva v pocitovom narábaní s proporciami a umiestnením
tvarov v kompozícii. Nehľadá riešenie v prekvapivosti neexistujúcich fantastických monštier, vystačí s podnetmi z existujúcej živočíšnej ríše, ktorá nás obklopuje. V jeho tvorbe defilujú rôzne antropomorfné i zoomorfné figúry a figúrky, ktoré môžu pripomínať
svet rozprávok z kreslených filmov, len sú riešené priestorovo. Pri hľadaní formálnych prostriedkov iste načrel do skúseností popartového objektu, podloženého aj reminiscenciami na surrealizmus. Hypertrofia jednotlivých častí, prevažne figuratívnych objektov, a ich spájanie do nelogických celkov sú základným pracovným postupom. Balónovité, akoby nafúknuté tvary realizuje v technike kolorovaného polyesteru. Z viacerých tém, ktorým sa venuje, ho najviac zaujali tváre a masky. Aj plastika Usmiate tváre je riešená na jánusovskom princípe dvojtvárovosti. Princíp premeny, mzámeny, ironizujúcej hry a barokovej bujnosti pripomenie tradíciu commedia dell arte, ktorej podstata sa nemení.