Cesta k súčasnému výtvarnému riešeniu jeho sôch má svoju genézu. Jedným z dôležitých činiteľov bolo umelcovo vnímanie priestoru, cítenie architektonických súborov a schopnosť zasadiť sochy do konkrétneho prostredia. Jeho výtvarný jazyk sa cibril na niekoľkých tematických okruhoch, v rámci ktorých hľadal minimálne, a pritom invenčné formy. Vznikali série sôch na témy Genesis, Sperma či Menhiry, v ktorých rozohrával minimálnu abstraktnú formu do podmanivých, dynamických kompozícií. Ako materiál používal najprv rezaný a kolorovaný hliník, neskôr prevláda nehrdzavejúca oceľ, zriedkavejšie bronz. Umelcovým špecifickým postupom pri opracovaní sôch je vybrúsenie povrchu tak, aby zanechalo kaligrafické stopy a štruktúry, v ktorých sa zachytáva svetlo. Docielil tým synergický efekt dynamiky formy a rozhýbania jej povrchu svetelnými reflexmi. Kompozične riešil väčšinu sôch vo vertikálnej línii ako totemy alebo menhiry s tým, že dynamiku jednotlivých foriem rozvinul do šírky. Vzniká tak pôsobivá vizuálna hra rôznych smerov vlnení, ubiehajúcich kamsi do nekonečna. Kým v skoršej tvorbe cítiť dekoratívnejší akcent, ktorý umocňovalo aj výrazné kolorovanie, neskôr, pod vplyvom orientálnej kultúry, sa umelcova tvorba otvára novým myšlienkovým posolstvám. Sleduje zámer transformovať do pevného materiálu základné prírodné živly – vietor, pohyb, svetlo, vodu – ako symboly života. Jeho sochy sú stelesnením dynamiky pohybu, premenlivosti, roztancovanej barokizujúcej formy. Vyžaruje z nich vnútorná, oslobodzujúca energia, spájajúca pozemské s magickým.