Ťažiskom výtvarnej tvorby Jána Ťapáka je sochárstvo, ale jeho hľadania prebiehajú
aj v kresbe a maľbe. Sochárska kresba je oblasť, ktorá dáva umelcovi priestor na experiment,
na objavovanie nových formových i vzťahových súvislostí. V soche, ktorú realizuje najmä v dreve a kove alebo ich kombinácii, potom už finálne riešenie sleduje presnú predstavu. Daný námetový okruh rozvíja na niekoľkých plastikách, v ktorých obmieňa variantné kompozičné a tvarové možnosti.
Drevené sochy rieši ako vertikály totemického charakteru, ktoré sa inšpirujú prírodnými kultúrami. Sochy zo zváraného železa majú vizuálny vzťah ku krajinným útvarom, skalnatým horstvám, ktoré pripomínajú vulkanické procesy vzniku planéty. Ich výtvarný jazyk sa viaže na dramatický aspekt vzniku nových teritórií, onoho biblického oddelenia súše od morí. Socha Tektonika je priam ukážkovým výtvarným vyjadrením predstáv o vzniku sveta, v ktorom dnes žijeme. Je hmotou i priestorom súčasne. Kompozícia zváraných, chaoticky vrstvených plátov symbolizuje dramatický pohyb, výšky aj pády, ktoré sprevádzajú život človeka.