Holandský básnik, maliar a fotograf Lucebert vnímal umeleckú tvorbu ako „detské ihrisko“ – priestor pre slobodné hry plné radosti a bezhraničnej fantázie. V dvoch hlavných činnostiach, maľbe i poézii, dosiahol značné úspechy. Práve poézia ho spojila s experimentálnou skupinou mladých maliarov a básnikov CoBrA. Dvojdomosť umelcovho talentu sa prejavila v básnických zbierkach s použitím vlastných kresieb a grafík, napr. „Lithologia“, 1959. Aj keď rané obdobie jeho tvorby patrilo poézii a fotografii, už v tomto období sa čoraz intenzívnejšie venoval aj výtvarnej činnosti. Vo svojich začiatkoch bol ovplyvnený Picassom a Miróom, ale postupne sa jeho výtvarná reč zbližovala so štýlom okruhu Cobry. Lucebertova maľba je pre charakter svojho expresionizmu považovaná za jej pokračovanie. V jeho tvorbe hrá veľkú úlohu ľudská figúra. Maľuje rustikálnymi formami, využívajúc bezprostrednosť detskej kresby a expresívnu tvarovú deformáciu. Monumentalitu tvarov zvýrazňuje hrubou tmavou kontúrou, typickou pre maliarov Cobry. Lucebertova fotografická tvorba sa viaže najmä na rané obdobie. Bola spojená najmä s jeho cestami po Bulharsku, Španielsku a Taliansku. Aj keď bol v podstate lyrikom, ako fotograf zachytával realitu života prostých ľudí bez romantizujúcih príkras. Sám sa výstižne nazval „romanticky idealistickým fotografom málo idealistického sveta“.