Napriek tomu, že Milan Lukáč je zvyknutý zvárať kusy železa, má vyvinutý cit pre líniu. Ako sa prezentoval aj na tejto výstave, nie je len sochárom, obľúbil si aj kresbu a grafiku. Súbor diel, ktoré vytvoril v poslednom období, nazval výstižne Botanický sen. Učaroval mu svet prírody, kvety, steblá trávy, hmýrenie hmyzu a všetkého, čo má krídla. Učaroval mu vodný živel i svet botanických atlasov. Rôzne druhy zo živočíšnej ríše, ktoré defilujú v jeho tvorbe, umelec obdaril svojou fantáziou, ktorou ich pretvoril na umelecké dielo. Pri hľadaní adekvátnej umeleckej formy využil svoje sochárske i kresliarske schopnosti. V sochárskej koncepcii využíva tradície popartového objektu. Asamblážové objekty kombinuje zváraním rôznych materiálov, najmä kusov kovového šrotu, a v ich komponovaní často využíva lineárne štruktúry, ktoré majú zázemie v jeho kresliarskych schopnostiach. Botanické sny, vytvorené či už v materiáli, alebo na papieri, sa vyznačujú krehkosťou prírodných foriem, ktoré ožívajú v bronzových a kovových objektoch, grafikách i reliéfoch. Nápaditosť a vtipná hra foriem, ktorej nechýba humor a zveličenie, ich situuje na pomedzie surreálnych vízií.