Veľký muž slovenského umenia, ktorý má za sebou úctyhodné dielo, veľké nielen rozsahom a mierkou, ale silou a originalitou výtvarného posolstva, tu po dvoch retrospektívach v pražskej Národnej galérii (2006) a Slovenskej národnej galérii v Bratislave (2008) predstavuje „fragment“ z tvorby zodpovedajúci skôr žánru „výberu z diela“. Je zaostrený na niekoľko kľúčových problémov jeho tvorby od 70. rokov minulého storočia po súčasnosť: hlavne ekológiu, kozmológiu, spoločenský aktivizmus, ale prináša aj niekoľko nových prác, ktoré majú v Danubiane svoju premiéru. A ako to uňho býva zvykom, výstavu koncipuje ako komplexné a jedinečné dielo tvorené na mieru daného priestoru. Ukazuje predovšetkým procesuálnu jednotu jeho obrazovej vízie, alebo inak povedané, „vnútorného vesmíru“, putovanie, premeny a sedimentácie energií vtelených do charakteristických motívov a znakov. Sikorovmu svetu nikdy nebolo možné uprieť istú mieru pátosu – hoci ho vždy vyrovnával úspornosťou, striedmosťou vizuálneho vyjadrenia – a etický apel. Zdá sa, že dnes sa v autorových úvahách o sebe, človeku, spo¬ločnosti, ľudstve a vesmíre objavuje čoraz viac odstupu, otázok, stemnenia i zneistenia. Hoci je Sikorovo gesto umelca – stvoriteľa stále nabité neskrotnou energiou a „medziplanetárnym“ rozmachom, človek – pozemšťan v ňom neustále pochybuje, neprestáva premýšľať o zmysle (konci?) našej cesty. Čo vlastne vie...