Dvojvýstava Ilony Keserü a Rudolfa Sikoru bola otvorená pri príležitosti predsedníctva Maďarska v Európskej únii.
Maďarská maliarka Ilona Keserü (1933) patrí k najvýznamnejším osobnostiam povojnového maďarského umenia. Jej meno je nerozlučne späté s nástupom avantgardnej generácie šesťdesiatych rokov. Od začiatku bola jej ústredným problémom farba, ktorú vnímala v jej materiálovej podstate. Po ranom období geometrickej abstrakcie jej cesta viedla k analytickým výskumom tvaru. Dôležitú úlohu na jej ceste mala práca s textilnými reliéfmi a spolupráca s divadlom, kde pracovala ako scénografka. Práca pre divadlo zohrala kľúčovú úlohu v novom vnímaní priestoru i samotnej tvarovej analýzy. Pôvodnú tendenciu k monochrónnosti vystriedala dynamika farebnej škály založenej na temných červených, oranžových i čiernych. Farbou a svetlom vyjadrovala pocitovú dynamiku v syntetických geometrizujúcich bioformách.
Určujúcim podnetom formových experimentov bol motív srdca, ktorý objavila na starých náhrobných pomníkoch. V maliarskej tvorbe začala používať centrálne kompozície rozmaľované v typickej dúhovej farebnej skladbe. Oblé formy rozpracovala v širokej formovej i farebnej škále od tvarového minimalizmu k dynamickým kompozíciám rytmov vlnoviek, vĺn a kaligrafických oblých zauzlených foriem. Súzvukom analytických a syntetických prvkov farieb i tvarov docielila sugestívne pôsobiaci celok, ktorého rytmiku možno vnímať ako vizuálnu paralelu k hudobným kompozíciám. Skvelá koloristka Ilona Keserü sa na výstave predstavila prácami z viacerých období tvorby, ktoré vytvorili vzácne homogénny a integrujúci celok.
