Ikony súčasnosti; Umenie spektáklu
III. DUNAJSKÉ BIENÁLE prezentuje 22 výtvarníkov mladej a strednej generácie pochádzajúcich z desiatich krajín, ktorými preteká rieka Dunaj, t. j. Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko a Ukrajina.
Podtitul výstavy Ikony súčasnosti; Umenie spektáklu naznačuje viaceré prelínajúce sa témy, ktorými možno nazerať na rozmanité umelecké formy a postupy zúčastnených umelcov. Dôraz však nie je kladený na sumarizáciu a hodnotenie, ale na dialektickú povahu vecí a vytváranie priestoru na otvorenú diskusiu.
Do popredia sa opätovne dostáva polemika o sprofanovaných hodnotách kapitalizmu, (ne)možnosti umeleckej autonómie, fetišizme objektov, komodifikácii umenia, „spoločnosti spektáklu“, ako aj zamyslenie sa nad otázkou – čo a ako sa v súčasnosti stáva ikonou? Ako sa „ikony súčasnosti“ prispôsobujú fungovaniu v spleti obrazov masovej kultúry, povrchného čítania symbolov a spektakulárnej vizuality objektov? Ako sa význam a funkcia tohto konceptu zmenili v súčasnosti, keď náboženstvo v tradičnej forme už nie je základnou hodnotou spoločnosti a nahrádza ho „náboženstvo konzumu“?
Konzumný spôsob života prispel k určitej uniformite, strate osobnej slobody a morálnej a hodnotovej kríze. Komoditou sa dokonca stáva aj samotný protest proti systému, ktorý býva mašinériou trhu transformovaný na ďalší predajný artikel. V takejto spoločnosti vzniká podľa francúzskeho mysliteľa Guya Deborda „spektákel” ako falošná reprezentácia skutočnosti, ktorá vytvára identifikačné vzory i potreby jedincov.
V snahe o transformáciu povrchných a uniformných schém pracujú výtvarníci s vizuálne atraktívnou formou na hranici priemyselného dizajnu, vizuality reklamy a premyslenej obrazotvornosti. Zámerným stieraním hranice medzi vysokým a nízkym umením, zámenou kontextu, či používaním klišé, repetitívnosti a gýča, narúšajú estetické a významové stereotypy a zdanlivo nemenné status quo. Na prvý pohľad zjednodušené a hravé odkazy ponúkajú omnoho komplexnejší a kritickejší náhľad na neistú diagnózu súčasnej spoločnosti.
Je však možné kritizovať spektákel a kapitalizmus inak než spektakulárne, bez prijatia roly v ňom? A keď túto rolu prijmeme, kde je tá hranica, keď to už nie je kritika?
Tretie tisícročie prinieslo nielen nové skutočnosti, ako aj nové paradoxy. Dunajské bienále ponúka možnosť pozorovať a konfrontovať tieto zmeny systému, čím sa vytvára príležitosť pre ďalší vývoj. Nová doba = nové ikony.
Kristína Jarošová
kurátorka výstavy III. DUNAJSKÉ BIENÁLE
Vystavujúce autorky a autori:
Erik Binder (SK), Michele Bressan (RO), Nemanja Cvijanović (HR), Michal Černušák (SK), Tanja Deman (HR), Viktor Frešo (SK), Daniil Galkin (UA), Patrícia Jagicza (HU), Paulina Jazvić (HR), Vikenti Komitski (BG), Kristian Kožul (HR-DE), Marek Kvetan (SK), Marcel Mališ (SK), Stano Masár (SK), Ioana Nemes (RO), Pavle Pavlović (HR), Stepan Ryabchenko (UA), Nikita Shalenny (UA), Erik Šille (SK), Maja Vukoje (AT), Clemens Wolf (AT), Vlasta Žáková (SK)
