Výstava z tvorby rakúskeho maliara Hannesa Mleneka (1949) priniesla len jeden z možných pohľadov na jeho tvorbu. Jeho umelecké aktivity sú naozaj rôznorodé, ich základom je však kresba. Jeden z textov o umelcovej tvorbe má názov Mentalita kresby a zdá sa, že toto slovné spojenie významovo vystihuje jej charakter. Do kryštalickej podstaty pretavil bohaté dejiny rakúskeho umenia i kresby od baroka, cez expresionizmus i viedenský akcionizmus. Vo svojej tvorbe spodstatnil najmä jeho duchovnú líniu, ktorá vedie od extatických sakrálnych meditácií cez kokoschkovský expresívny figuralizmus, akčnú maľbu po neoexpresívne postupy. A práve aj podnetmi z tohto kultúrneho dedičstva vystaval svoj systém „mentálnej“ kresby. Tematicky sa viaže takmer výlučne na figúru, ktorá sa stala systémovou štruktúrou rôznych typov kompozícií i multimediálnych opusov. Figúru v Mlenekovej tvorbe neposudzujeme iba ako figúru, ale ako duchovný presah do kategórie všeobecne „ľudského“ a súčasne aj presahujúceho ľudské dimenzie.
Výstava v Danubiane prezentovala výber veľkoformátových obrazov za posledné desaťročie, ktoré však v celku jeho tvorby patria k menším. Jej súčasťou bolo aj niekoľko priestorových (sochárskych) objektov – kozmických telies, ktoré akoby vecne dokladali autorovu orientáciu za hranice nášho reálne vnímateľného sveta.
Telo ako vizualizovaná štruktúra sa stáva prepletencom línií, ktoré viac alebo menej sledujú pôvodný námet. Hlavným aktérom obrazu sa stáva dynamika línií, ich expresívne konflikty, prieniky a úniky, čím obraz prechádza plynulo z figuratívna do nefiguratívna. U Mleneka ide stále o rozhranie medzi reálnym a nereálnym, o prelínanie hraníc medzi zmyslovým a mimozmyslovým. Tento aspekt podčiarkuje aj práca s farbou, ktorá je redukovaná na monochrómnosť sivých, čiernych a bielych, s akcentom červenej, alebo čierno-červené kompozície. Dôležitou súčasťou jeho výtvarných riešení je priestor. I na plošných dielach možno vypozorovať, že dynamika akčnej a gestickej kresby vyznieva v pomyselnom priestorovom kontexte. Je to nesporná schopnosť maliara vytvoriť na ploche pocit priestoru bez používania klasických priestorotvorných postupov.
V ďalších oblastiach Mlenekovej tvorby je súčasťou reálny priestor. Aj keď tento typ diel nebol vystavený, treba ich letmo spomenúť pre komplexnosť pohľadu na umelcovu tvorbu. Tým sa osvetlí nielen jeho vzťah k priestoru, ale aj práca s ním v rôznych podobách. Na mnohých svojich výstavách prezentoval kresbu ako priestorový prvok na perforovaných paneloch, ktoré výstavný priestor dynamizovali. Mimoriadne zaujímavé sú umelcove exteriérové formy a eventy: maľby v otvorenom priestore (fasády budov). Gigantické bolo podujatie Landschaftsbilder – obraz s rozmerom 700 m umiestnený pri lese v poli a určený na pohľad z výšky, akási paralela land artu.
Za skvelý možno považovať zvukový elektronický environment Parsifal – Paraphrasen, ktorý vytvoril nedávno v spolupráci so skladateľom Karlheinzom Esslom. Stropné maľby s hudbou tvoria pôsobivý meditatívny celok. Výstava z tvorby Hannesa Mleneka nielen priblížila nášmu publiku tvorbu významnej osobnosti súčasného rakúskeho umenia, ale ukázala aj netradičnú výtvarnú koncepciu práce s médiom kresby.
