Retrospektívna výstava maliara Ivana Pavleho v Danubiane bola monumentálna nielen svojou výtvarnou podstatou, ale aj rozsahom. Je maliarom v najbytostnejšom význame tohto slova, ktorý s farbou pracuje v každom okamihu, a pritom všetko má na jeho obrazoch svoje miesto. Pavle je maliarom figurálnych motívov, vegetácie, krajín i historizujúcich tém, ktoré svojou výtvarnou koncepciou balansujú na rozhraní reality a imaginárnych predstáv. Premeny, ktoré sa v jeho tvorbe za takmer štvrťstoročie udiali, nie sú šokujúce, spôsobené vonkajšími atakmi, ale vnútorné, zodpovedajúce premenám autorovho výtvarného videnia. Vidieť to na základnom rozpätí jeho maľby, na vzťahu figúry a krajiny. Figúra mala vždy svoju hmotnosť a pevnejší tvar. V súčasných kompozíciách monumentálna hmota figúry stráca pevnosť a jej obrys je naznačený kresbou uhľom. Koncepcia krajiny prekonala imaginárnu obraznosť hriešnych Babylonovk žiarivým motívom karibskej vegetácie. Spôsob maľby Ivana Pavleho naznačuje dôslednú prácu s maliarskym stvárnením. Hľadá vlastné receptúry, ako na ploche obrazu vytvoriť viacvrstvovými lazúrami priestorový dojem. Vrstvené farebné pasty a materiálové štruktúry, ktoré dávali maľbe plastický povrch, neskôr vystriedala hladká lazúrna maľba. Umožňuje rozvinutie bohatej dejovej fabulácie do imaginatívnych monumentálnych kompozícií.
