Holandský básnik, maliar a fotograf Lucebert vnímal umeleckú tvorbu ako „detské ihrisko“ – priestor na slobodné hry, plné radosti a bezhraničnej fantázie. Vo dvoch hlavných činnostiach, maľbe a poézii, dosiahol značné úspechy. Práve poézia ho spojila s experimentálnou skupinou mladých maliarov a básnikov Cobra. Dvojdomosť umelcovho talentu sa prejavila v básnických zbierkach s použitím vlastných kresieb a grafík, napr. Lithologia (1959). Aj keď rané obdobie jeho tvorby patrilo poézii a fotografii, už v tom období sa čoraz intenzívnejšie venoval aj výtvarnej činnosti. Vo svojich začiatkoch bol ovplyvnený Picassoma Miróom, ale postupne sa jeho výtvarná reč zbližovala so štýlom okruhu Cobra. Lucebertova maľba je pre charakter svojho expresionizmu považovaná za jej pokračovanie. V jeho tvorbe hrá veľkú úlohu ľudská figúra. Maľuje rustikálnymi formami, využívajúc bezprostrednosť detskej kresby a expresívnu tvarovú deformáciu. Monumentalitu tvarov zvýrazňuje hrubou tmavou kontúrou, typickou pre maliarov skupiny Cobra. Lucebertova fotografická tvorba sa viaže najmä na rané obdobie. Bola spojená hlavne s jeho cestami po Bulharsku, Španielsku a Taliansku. Aj keď bol v podstate lyrikom, ako fotograf zachytával realitu života prostých ľudí bez romantizujúcich príkras. Sám sa výstižne nazval „romanticky idealistickým fotografom málo idealistického sveta“.
