23. jún 2002 – 15. november 2002
Martín Chirino patrí k najvýznamnejším postavám španielskeho umenia posledného obdobia. Jeho sochárskatvorba nadväzuje na vynikajúce tradície moderného španielskeho sochárstva, vyznačené menamiako Julio Gonzales a Picasso. Ako sochár sníval o tom, aby „vysochal“ vietor. Aeróvoro patrí k jehonajobdivovanejším sochám. Zo stredovej slučky sa horizontálne tiahne kovový pás, pripomínajúci letiacekrídla, smerujúce do nekonečna. Martín Chirino opracúva svoje sochy tradičným remeselným kováčskymprocesom. Nič iné, len kovový pruh, vykovaný do zázračne jednoduchých foriem. Oblé tvary, zákruty, slučky, ovoidy, záhyby, ale najmä špirály. Tvar špirály je základnou ikonickou podobou Chirinovej tvorby. Niekedy sa odvíja ako pohodené klbko vlny, uvoľňuje svoje oblúky, inokedy sa sťahuje pevnejšie k stredu.
Umelec dokáže z kovových pruhov skladať ľahké meandre ako pri tanci so stuhou. Dokázal im vdýchnuťpohyb akoby viali vo vetre. A možno ich prirovnať aj k letiacim morským vlnám, ktoré obmývajú brehy jehorodných Kanárskych ostrovov. Symbolika špirál a labyrintov sôch Martína Chirina absorbovala ich dávnutradíciu v rôznych kultúrach sveta. Niekedy boli len ornamentom, inokedy sa im pripisoval hlbší filozofickývýznam. V tvorbe Martína Chirina je to najmä symbol voľnosti a nekonečného plynutia času, prepojeniemedzi medzi skutočným a imaginárnym.
Kurátorka: María Luisa Martín de Argila
