23. jún 2001 – 7. september 2001
Napriek tomu, že Milan Lukáč je zvyknutý zvárať kusy železa, má vyvinutý cit pre líniu. Ako sa prezentoval aj na tejto výstave, nie je len sochárom, obľúbil si aj kresbu a grafiku. Súbor diel, ktoré vytvorili poslednom období, nazval výstižne Botanický sen. Učaroval mu svet prírody, kvety, steblá trávy, hmýrenie hmyzu a všetkého, čo má krídla. Učaroval mu vodný živel i svet botanických atlasov. Rôzne druhy zo živočíšnej ríše, ktoré defilujú v jeho tvorbe, umelec obdaril svojou fantáziou, ktorou ich pretvoril na umelecké dielo. Pri hľadaní adekvátnej umeleckej formy využil svoje sochárske i kresliarske schopnosti. V sochárskej koncepcii využíva tradície popartového objektu. Asamblážové objekty kombinuje zváraním rôznych materiálov, najmä kusov kovového šrotu, a v ich komponovaní často využíva lineárne štruktúry, ktoré majú zázemie v jeho kresliarskych schopnostiach. Botanické sny, vytvorené či už v materiáli, alebo na papieri, sa vyznačujú krehkosťou prírodných foriem, ktoré ožívajú v bronzových a kovových objektoch, grafikách i reliéfoch. Nápaditosť a vtipná hra foriem, ktorej nechýba humor a zveličenie, ich situuje na pomedzie surreálnych vízií. V Lukáčovej tvorbe sa príkladným spôsobom spojili dva princípy – integrácia sochy s priestorom, prelínanie hmotného s odhmotneným a schopnosť abstrahovať tvar v čistej lineárnej forme.
Kurátor: Ľudovít Petránsky Jr.
