Miroslav Cipár (1935) je nesporne jednou z najkomplexnejších osobností pôsobiacich na súčasnej slovenskej výtvarnej scéne. Jeho najnovšia maliarska tvorba je výnimočná svojou energiou maliarskeho gesta a hedonistickým vzťahom k farbe. Hneď po svojom vstupe na umeleckú scénu začiatkom šesťdesiatych rokov sa presadil najmä svojimi ilustráciami, ktoré mu otvorili dvere do sveta. Jeho tvorba časom košatela a obsiahla úctyhodnú šírku od ilustrácií, cez maľbu, kresbu a grafiku až po grafický dizajn, kreslený film a monumentálne diela.
Jeho maliarska koncepcia stavia na najlepších tradíciách abstraktnej výtvarnej tvorby, prijíma a odkrýva druh posolstva zašifrovaného v znakoch a gestách. V jeho tvorbe sa uplatňuje špecifický druh kinetizmu, pretože maliarske gesto vníma ako proces . Obrazové kompozície člení do dynamických a rytmizovaných celkov, v ktorých sa maľba javí ako činorodý pohybový fenomén. Zvláštnu pozornosť vzbudzuje Cipárova práca s farbou. V jeho obrazoch sa prejavuje bytostné cítenie farby a vnímanie jej čistých kvalít. Farebné „akordy, etudy a ladenia“ jeho obrazov evokujú prácu s hudobnou rytmikou. Miroslav Cipár teda vníma farbu v jej muzikálnej ambivalencii.
Na výstave „Nový Cipár“ prezentoval umelec najnovšiu tvorbu. Zámerne sa vyhol bilancovaniu obvyklému pri jubilejných výstavách – pohľadom dozadu, návratom a sebapotvrdzovaniam správnosti svojej cesty. Výstava sa sústredila len na voľnú tvorbu – kresbové cykly, maľbu a drevené objekty. Lešenie jeho tvorby, kresba, línia, lineárna arabeska, má neobyčajne mnohoraké podoby. Rozvíja sa v množstvách drobných až intímnych kompozícií, kde autor predvádza bohatosť variantných riešení a nápadov. Tento proces sme mohli sledovať aj vo vystavených ukážkach z rôznych kresbových cyklov. Pritom sa v nich prirodzene objavujú tvary a formy, ktoré sa transformovane vyskytujú aj v ostatných druhoch tvorby.
V maľbe sa línia monumentalizuje a redukuje – z čiary prechádza do plochy, alebo škvrny. V maliarskych kompozíciách Cipár prechádza z intimity komorných foriem do silného expresívneho výrazu. Odkrýva posolstvá zašifrované v znakoch, gestách, v rezíduách písma. V najnovších asamblážach kombinuje maľované drevo a vrecovinu. Možno tu zaznejú tóny revitalizovaného vzťahu k novým internacionalizovaným formám informelu.
„Nový Cipár“ stavia na monumentalite, ktorá je popri kresbe jeho základnou výbavou. Na výstave sa predstavil aj tvorbou drevených objektov. S drevom pracoval už skôr – vo voľnej tvorbe, ako aj v exteriérových monumentálnych prácach. Súčasná koncepcia zdôrazňuje dynamiku priestoru a významovo širšie konotácie. Inšpiroval sa motívom múra ako deliacim prvkom, ktorý môže izolovať nielen priestor, ale aj myslenie.
