Umelecký svet Gertrudy D je značne široký. Jej osobnosť prechádzala v čase rôznymi tvorivými aktivitami, ktoré hovoria o jej širokospektrálnych záujmoch a ktoré napokon ovplyvnili jej maliarske pôsobenie. Podstatným bolo, že vnímala veci v kontexte s veľkou intuíciou a otvorenosťou. Obdobie pôsobenia v divadle, najprv ako herečky, neskôr návrhárky kostýmov a výpravy, svojím experimentálnym charakterom podnietilo jej orientáciu na výtvarné umenie. Pri návrhoch kostýmov pracovala s materiálom, formou a farbou, čo bolo pre budúcu maliarku dobrou vizuálnou i praktickou skúsenosťou. Maliarstvu sa začala venovať začiatkom deväťdesiatych rokov. Aj keď sa spočiatku v jej tvorbe objavujú figuratívne prvky (portrét), intuitívny zmysel pre farbu a formu ju logicky priviedli k abstraktnej maľbe. Dôležitým podnetom pre jej tvorbu bolo stretnutie s významnou osobnosťou abstraktnej maľby Samom Francisom. Rozvinula vlastný spôsob intuitívnej, uvoľnenej práce so štetcom, využívala všetky technické postupy, najmä druh drippingu, striekanie, kvapkanie, ale aj škvrny, plochy či línie. Vyvárala tak eruptívne farebný živý organizmus maľby, založený na farebných a formových princípoch. Ich podstatou je temperamentnosť, vnútorná energia a afinita k pulzujúcim rytmom. Po období introspektívnych monochrómnych malieb rozohráva formu v duchu dekorativizujúcej plošnosti oblých foriem odkazujúcich na secesiu. Možno od nej sa odvíjajú vírivé a krúživé pohyby vytvárané v symbióze s líniou a živou farbou, ktoré zjednocujú perleťové a zlaté tóny. Sústredenosť Gertrudy D na expanziu vnútornej energie a hľadanie jej rovnováhy v tvorbe sama charakterizuje: „Maľba nie je v skutočnosti nič viac ako hľadanie vlastného vnútorného zdroja, toho hravého zdroja vo mne samej, ktorý mi dáva pocit, že vytváram celé svety“.
Eva Trojanová