Radikálny pohľad na svet francúzskeho fotografa Gérarda Rancinana (1953) je považovaný za originálny prejav súčasného umenia. Jeho tvorba dnes získala medzinárodné renomé a umelcove diela sú súčasťou významných verejných i súkromných umeleckých zbierok a vystavujú sa v prestížnych svetových galériách a múzeách. Význam Gérarda Rancinana podčiarkuje udelenie najvyššieho francúzskeho vyznamenania Chevalier des Arts et des Lettres.
Usporiadanie výstavy z tvorby tohto excelentného francúzskeho fotografa považovala Danubiana za významný a mimoriadny príspevok v rámci Mesiaca fotografie v roku 2013, ktorý sa každoročne uskutočňuje v Bratislave. Súčasne toto podujatie programovo súviselo aj s dlhodobým zámerom múzea prezentovať mimoriadne osobnosti moderného a súčasného európskeho (svetového) umenia.
Koncepcia výstavy bola tematicky konštruovaná ako „Trilógia moderných ľudí, revolúcia v troch dejstvách“, v ktorej sa odohrávajú premeny sveta, spoločnosti, života. V troch dejstvách (Metamorfózy, Hypotéza, Úžasný svet) zaznamenáva umelec „šialený pokrok“ ľudstva v jeho rozkladnej a sebazničujúcej podobe.
Gérard Rancinan (Talence, 1953) začínal ako fotograf prácou pre tlačovú agentúru Sygma. Pri cestovaní po celom svete získal veľké reportérske skúsenosti – stal sa svedkom udalostí historického významu, zmien v občianskych či etnických vojnách alebo prírodných katastrofách. Jeho prácu fotoreportéra štyrikrát ocenil World Press Photo.
Súčasne sa Rancinan zaujímal aj o mnohé ďalšie oblasti ľudskej činnosti a života. Charakterom svojej tvorby negoval a znejasňoval hranicu medzi žurnalistickou a umeleckou fotografiou. Paralelne sa inšpiroval oblasťou filmu divadla a výtvarného umenia, svetom módy, šoubiznisu a celebrít i športu.
Základným prameňom jeho poznania a skúseností bolo živé dianie so všetkými spoločenskými i sociálnymi aspektmi. Vo svojej tvorbe prinášal nielen informácie, svedectvá, dokumenty, ale dával veciam nový význam, dôležitosť i kontext. Mnohé jeho práce pôsobia šokujúco, pretože sa v používaní výtvarných prostriedkov nevyhýba gýču, miešaniu rôznych štýlov, aranžovaniu nesúrodých či viacvýznamových prvkov, čím diela získavajú panoptikálny a vaudevilový akcent.
Provokatívne vyznievajú najmä série interpretácií – transformácií z oblasti výtvarného umenia – Leonardova Posledná večera, Géricaultov Prám medúzy, Velasquezove Las Meninas a i. Sú koncipované ako bohaté kolektívne scény veľmi podrobne a spektakulárne spracované. Portréty umelcov transponuje skôr v romanticko-symbolickom duchu, ako Robert Rauschenberg, Hermann Nitsch, Damian Hirst, Roman Opalka, Monserrat Caballé, David Lynch.
Ako svedok svojej doby reflektuje sociálne aspekty, dezilúziu, premeny etických i estetických hodnôt, napr. aj v ďalších portrétnych sériách (Adriana Karembeu, Fidel Castro). Mnohé z jeho portrétov umelcov, politikov či športovcov sa stali ikonami. Napokon treba uviesť, že skvelým sprievodom k Rancinanovým fotografiám boli texty novinárky a spisovateľky Caroline Gaudriaultovej. Rovnocenným spôsobom slovne formulovala témy a problémy metaforicky komponované na fotografiách. Ak sa divákovi nedarilo dostatočne vnímať zašifrované posolstvo obrazu, Gaudriaultovej texty boli priam inštruktívnym sprievodcom, ktorý naznačil cestu k ich pochopeniu.
